Čo je podstatou štúdia nitrianskej estetiky?
Nitrianske štúdium estetiky predstavuje systematické a tvorivé štúdium umenia, kultúry, prapríbehov (napríklad náboženských textov, mýtov či klasických čarovných rozprávok), popkultúrnych obsahov (napríklad televíznych seriálov, popmusic či filmových žánrov), mimoumeleckého estetična a ďalších estetických fenoménov. Súčasťou uvedeného vzdelávania sú rôzne umelecké a (pop)kultúrne druhy a žánre (literatúra, výtvarné umenie, hudba, divadlo, film atď.), obsahy, médiá, formy a štýly. (Napríklad: antické mýty, stredoveký epos, ľudová rozprávka, lyrická poézia, kniha pre deti a mládež, psychologický román, videohra, subkultúra punku, rocková pieseň, japonské haiku, artový film, surrealistický obraz, reklamný plagát, horor, svetelná inštalácia, experimentálna poézia, slam poetry, hip hop, estetika tela, street art a i.). Osobitosť štúdia estetiky v rámci slovenského vzdelávacieho systému spočíva v tom, že ide o živý a aktuálny humanitný odbor, ktorý študentkám a študentom umožňuje do hĺbky a zároveň v potrebných viacúrovňových súvislostiach (po)rozumieť problematike umenia a (pop)kultúry tak, aby boli schopné/schopní sa kreatívne a odborne profesionálne uplatniť v prakticky akejkoľvek kultúrnej alebo kultúrno-vzdelávacej oblasti.
V čom je nitrianska estetika špecifická?
Štúdium estetiky a estetickej výchovy garantuje Ústav literárnej a umeleckej komunikácie (od roku 2022 ako súčasť Katedry etiky a estetiky; viac informácií možno nájsť tu: http://www.ketes.ff.ukf.sk), ktorý má štatút progresívneho pracoviska s dlhoročnou tradíciou a dôsledne prepracovanou metodológiou recepčnej a pragmatickej estetiky (známej od 60. rokov pod názvom Nitrianska škola).
Špecifickosť nami ponúkaného štúdia spočíva v jeho dlhodobo rozvíjanej metodológii tzv. pragmatickej estetiky, recepčnej estetiky, resp. estetiky obrátenej k životu. Tá je založená na tom, že pri skúmaní umeleckého diela alebo iného estetického javu vždy vychádzame z autentického estetického zážitku diváka, čitateľa, poslucháča, teda vnímateľa diela. Najprv si teda kladieme otázku, ako na nás dielo pôsobí a prečo je to tak a až následne smerujeme k objavovaniu a poznávaniu ďalších dôležitých kontextov a súvislostí, ktoré sú potrebné k hlbšiemu a komplexnejšiemu pochopeniu diela (život a tvorba autora, vplyv spoločenského diania a tradície na dielo atď.). Takýto prirodzený a zároveň hĺbkový prístup k skúmaniu umenia a estetických javov sugestívne približuje aj zakladateľ nitrianskej estetiky, František Miko. Vníma ho ako dôležitú poznávaciu aj sebarozvíjajúcu alternatívu k povrchnému a často nesústredenému vnímaniu dnešného sveta presýteného množstvom informácií a silných, predovšetkým vizuálnych podnetov:
„V takejto situácii sa zdá, že má – paradoxne – väčší zmysel naučiť sa plne, uvedomele zažiť jedno veľké dielo, než poznať celé dejiny literatúry a umenia. Tie nás síce presvedčujú o veľkosti umelcov a ich diel, ale neposkytnú skúsenosť o tom, ako jedno dielo môže preniknúť ľudským vnútrom a nechať v ňom trvalé stopy alebo trvalú oporu pre život“ (Miko, 1995, s. 22).
Aký zmysel má študovať estetiku v súčasnej dobe?
Pri rozhodovaní sa o ďalšom svojom profesijnom smerovaní sa do veľkej miery intuitívne riadime podľa toho, čo nám je blízke, na čo máme talent a schopnosti, ale aj podľa približnej predstavy o tom, čo by nás v budúcnosti napĺňalo a dávalo nášmu štúdiu zmysel. Určite však dôležitú úlohu zohráva aj to, či sa s daným odborom úspešne uplatníme a budeme sa vedieť „uživiť“. Logika súčasného sveta je v tomto zmysle zdanlivo jasná a jednoduchá – apeluje sa na štúdium takých študijných programov, ktoré sú pre človeka aj celú spoločnosť okamžite ekonomicky prínosné. A je známe, že humanitné odbory, vrátane odboru estetika, momentálne do uvedeného trendu, žiaľ, celkom nepatria.
Reálna pracovná prax však čoraz viac ukazuje, že ani štúdium trhovo lukratívneho odboru ešte nemusí byť zárukou úspešného uplatnenia absolventky/absolventa. Je to spôsobené aj tým, že spoločnosť sa pod vplyvom nielen digitalizácie a technologizácie tak dynamicky mení, že je dnes ťažko predvídať, aké profesie budú v budúcnosti najviac potrebné. Čoraz častejšie sa od absolventiek a absolventov vysokej školy požadujú skôr také profesijné zručnosti a schopnosti, ktoré by mu umožnili flexibilne, ale pritom erudovane reagovať na tieto permanentné spoločenské zmeny. Ide predovšetkým o kritické a originálne myslenie, kreativitu, vysokú sociálnu a emocionálnu inteligenciu, schopnosť tvorivo a konštruktívne pracovať v tíme, prinášať vlastné autorské nápady a riešenia atď. Práve uvedené schopnosti a zručnosti, vrátane systematického a hĺbkového vzdelania v umení v širokom slova zmysle, (pop)kultúre a iných estetických fenoménoch, napomáha intenzívne rozvíjať aj štúdium estetiky, resp. estetickej výchovy.
Vzhľadom na tieto nové profesijné potreby a tendencie je potom namieste otázka, do akej miery sa pri výbere štúdia máme riadiť iba podľa ekonomických kritérií alebo aj podľa toho, čo nás naozaj napĺňa, obohacuje, čo nám robí radosť a čo motivuje a rozvíja naše najlepšie schopnosti a predpoklady. V tomto zmysle sa jedným z vnútorne príťažlivých študijných platforiem, ako základu budúcej profesijnej spokojnosti, zmysluplnej sebarealizácie, a tým aj vysokého pracovného prínosu pre spoločnosť – môže stať aj štúdium nitrianskej estetiky.
Profil záujemkyne/záujemcu o štúdium estetiky
Záujemkyňa/záujemca o štúdium nitrianskej estetiky by mal(a) mať výrazne pozitívny vzťah k svetu umenia, (pop)kultúry a iných estetických javov a cítiť silný záujem o hlbšie prenikanie do ich pestrosti, jedinečnosti aj zložitosti. Mal(a) by byť premýšľavou osobnosťou, ktorá rada uvažuje o svete, živote či o sebe, nebojí sa klásť si náročné otázky a spochybňovať akékoľvek čierno-biele názory a postoje. Modelová študentka či modelový študent estetiky má ambíciu všetky nadobúdané zručnosti a skúsenosti z oblasti estetiky priebežne využívať v konkrétnych umelecko-estetických projektoch. Sústredené čítanie odborných a teoretických textov a diskutovanie o nich pritom vníma ako výzvu na ďalšiu zodpovednú kultiváciu svojho kritického myslenia, odbornosti, ale aj celej svojej osobnosti ako budúcej devízy svojho úspešného profesijného uplatnenia v kultúrnej alebo kultúrno-vzdelávacej oblasti.
