Filozofia a metodológia
ÚLUK (pri KEtEs) sa dlhodobo venuje teoretickej reflexii a interpretácii umenia a ďalších estetických fenoménov. Centrom nášho odborného záujmu sú tak prvotné prapríbehy, ktoré zohrávali v jednotlivých kultúrach zakladajúcu úlohu (mýty, klasické čarovné rozprávky, legendy, ustanovujúce náboženské texty ap.; tzv. arcinaratívy), ako aj najaktuálnejšie umelecké a (pop)kultúrne obsahy, fenomény, prejavy atď., zároveň permanentne rozvíjame kritickú (re)interpretáciu tradičných i najaktuálnejších foriem súčasného umenia. Zmysel uvedeného skúmania vidíme nielen v produktívnom rozvíjaní súčasného estetického myslenia na Slovensku a v zahraničí, ale aj v aplikácii výsledkov do reálnej praxe, a to aj v súlade so spoločenskou potrebou humanizácie a kultivácie verejného života. Jednou z hmatateľných podôb nášho úsilia o pragmatický dosah výskumu predstavuje aj garancia erudovaného vysokoškolského vzdelávania v rámci štúdia estetiky a estetickej výchovy.
Špecifickosť našej metodológie, ktorá je známa aj pod označením „Nitrianska škola“ (resp. „recepčná estetika“, „pragmatická estetika“), spočíva v chápaní umeleckého diela alebo iného estetického fenoménu ako osobitej formy komunikácie medzi autorom a príjemcom, ktorej výsledkom je jedinečný estetický zážitok vnímateľa. Tento dosah estetického fenoménu na človeka (jeho vedomie, podvedomie, ale aj telesnosť) pre nás predstavuje nevyhnutné východisko autentického vedeckého výskumu.
Akosť estetickej výpovede, ktorú pri vnímaní zakúšame ako jej účinok či pôsobnosť, označujeme slovným spojením výrazová kvalita (výraz, kategória, modalita, ráz, register atď.): „Výrazové kvality výpovede zisťujeme pri jej vnímaní (príjme, recepcii). Prvorado sa to deje na základe zakúšania jej účinku, a to zväčša v podobe pocitu, dojmu, zážitku či naladenia, ktoré v nás výpoveď vyvoláva. Východiskom pri určovaní výrazových kategórií je teda vlastná vnímateľova skúsenosť (empíria). Táto skúsenosť je zložito podmienená. Ovplyvňuje ju historický stav kultúrneho prostredia, v ktorom je príjemca zakotvený, jeho vzdelanie, intelekt a ostatné osobnostné danosti, ako aj mnohé ďalšie činitele“ (Plesník a kol.: Tezaurus estetických výrazových kvalít, 2008, s. 16). „Pri tvorbe a vnímaní umeleckého diela je pôsobnosť, ktorej kvalitu zachytávajú výrazové kategórie, rozhodujúca. V umení totiž ide vždy o to, nejako zapôsobiť, vyvolať u vnímateľa určitý stav (navodiť zážitok krásy, povzniesť, vzbudiť napätie, šokovať, pobaviť, prinútiť k zamysleniu, narušiť isté stereotypy a konvencie, zasiahnuť do hlbín podvedomia atď.)“ (Plesník a kol., 2008, s. 17).
V tradičnej estetike označujú recepčnú pôsobnosť výpovede estetické kategórie ako krásne, vznešené, tragické, komické, groteskné, burleskné atď. K ďalším výrazovým kvalitám patrí napríklad aj ironické, vulgárne, expresívne, subtílne, kontemplatívne, markantné, kontrastné, decentné, absurdné, zvláštne, typické, bizarné, pôvabné, spirituálne, patetické, banálne, explicitné, implicitné, erotické, mysteriózne, fantastické, dramatické atď. Počet výrazových kvalít je však samozrejme oveľa väčší a permanentne otvorený nielen s ohľadom na zložitosť medziľudskej komunikácie, ale aj z dôvodu neustáleho vzniku nových umeleckých a estetických fenoménov, ktoré majú schopnosť zachytiť rôzne, zatiaľ verbálne nevyjadriteľné výrazové nuansy. K novším výrazovým kvalitám potom možno priradiť napr. show, cool, horor, industriálnosť, seriálovosť, sériovosť, zábavnosť, škaredosť, klipovitosť výrazu atď.
Východiskový metodologický nástroj na pochopenie a následnú analýzu každého estetického artefaktu preto pre nás predstavuje výrazová sústava vypracovaná Františkom Mikom. Ide o systém výrazových kvalít, ktoré sú v ňom zachytené vo vzájomných súvislostiach (podľa ich dôležitosti a špecializácie). „Základné výrazové kategórie sú v Mikovom modeli usporiadané do protikladných dvojíc (ide o princíp tzv. binárnych opozícií). Sú to tieto protiklady: operatívnosť – ikonickosť, zážitkovosť – pojmovosť a subjektívnosť – sociatívnosť.“ (Plesník a kol., 2008, s. 23). Ďalšie výrazové kategórie sú potom uvedeným východiskovým kvalitám podriadené a rozvíjajú ich.
Bližšie pozri: http://hyperlexikon.sav.sk/sk/pojem/zobrazit/autor/3/vyrazova-sustava
Predovšetkým recepčno-pragmatické hľadisko a obrat k životu zohrávajú dôležitú úlohu aj v kontexte tých vedeckovýskumných tendencií/špecializácií, ktoré, okrem toho, že sú nielen kompatibilné, ale aj (kultúrne) komplementárne, aktuálne (spolu)určujú profil ÚLUK pri KEtEs. A deje sa tak nielen vo väzbe na to, aká je povaha a náplň štúdia estetiky a estetickej výchovy, ale aj – a predovšetkým – vo väzbe na vedeckovýskumnú činnosť. (Rozpoznateľnosť Nitrianskej školy je v prvom rade dôsledkom práve priekopníckej, a preto aj v medzinárodných súradniciach rešpektovanej vedeckovýskumnej činnosti.) Predmetom záujmu arcitextuálnej tematológie je napokon v tzv. arcinaratívoch obsiahnutý obraz sveta (téma), jeho usporiadania a pravidiel, ktoré v ňom platia, s tým súvisiace predstavy o tom, ako si v tomto svete treba počínať, aby pobyt v ňom bol čo najzmysluplnejší (existenciálne stratégie a hodnotové sústavy) a hlbinné vzorce (tematické algoritmy), ktoré sú pre tieto prapríbehy príznačné. Vychádza sa pri tom z predpokladu, že výskum a výučba uvedených otázok smeruje k tomu, čo je v životnom svete, a teda i v jeho zobrazení to najpodstatnejšie, najhlbšie, pretrvávajúce, podporené vekmi overovaným poznaním (skúsenostná múdrosť). O predmete záujmu a „nastavení“ recepčno-pragmatickej estetickej reflexie popkultúry potom vypovedá mnoho napríklad výrok, že „popkultúra je mytológiou žitej prítomnosti“ (Malíček: Popkultúra: návod na použitie, 2012, s. 44) či skutočnosť, že v kontexte premýšľania o popkultúre je rovnako ako recepčná skúsenosť dôležitá životná prax s popkultúrou tak alebo onak zviazaná.
S ohľadom na našu snahu efektívne reagovať na to, čo je v umení a kultúre živé, sa riadime tromi koncepčnými kritériami:
aktuálnosť – naším primárnym cieľom je odborná kritická reflexia tzv. živého umenia, resp. živej kultúry (viac k tomu možno nájsť napríklad v publikácii Ako vstupovať do živej kultúry. Kapitoly z literárnej vedy a estetiky /1995/), teda toho, čo je aktuálne vnímané, recipované a interpretované (súčasťou živej kultúry môže v tomto zmysle byť prakticky čokoľvek – antický mýtus alebo stredoveký epos v tradovanej či re-interpretovanej podobe, sonáta, hudobný hit, lyrická báseň, tzv. instagram poetry, videoart, digitálna hra, komiks, obrázková kniha pre deti, svetelná inštalácia, rockový koncert, opera, tetovanie, prírodný priestor, módny odev, konkrétna subkultúra, televízny seriál, ľudová i autorská rozprávka atď.);
interdisciplinarita – s ohľadom na úsilie o komplexnosť našej vedecko-pedagogickej činnosti a aj v nadväznosti na charakter estetiky ako disciplíny prehlbujeme interdisciplinárny diskurz medzi estetikou a inými príbuznými vedeckými oblasťami (filozofiou, antropológiou, etnológiou, folkloristikou, psychológiou, sociológiou, kulturológiou, komparatistikou, environmentalistikou, teóriou médií atď.);
aplikovateľnosť – pri riešení výskumných projektov a realizácii odborných a pedagogických aktivít kladieme dôraz na ich efektivitu a zmysluplnú využiteľnosť v kultúrno-spoločenskej praxi.
Poslanie
ÚLUK (pri KEtEs) si kladie za cieľ:
- podieľať sa na rozvoji estetiky a myslenia o umení a kultúre
- vykonávať vedecký výskum, ktorý vedie k hlbšiemu porozumeniu kultúrne zakladajúcich i nových obsahov kultúry a umenia a celej škály estetických fenoménov
- rozvíjať ďalšie interpretačné stratégie ako funkčné nástroje k vysvetleniu rôznych estetických fenoménov
- realizovať odborné aj vzdelávacie aktivity s pragmatickým dosahom na spoločnosť a verejný život
- v rámci estetického vzdelávania reagovať na nové výzvy a potreby školstva a rozvíjať nielen odbornosť budúcich absolventiek a absolventov, ale aj ich kritické myslenie, empatiu, argumentačné schopnosti a ďalšie soft skills ako nevyhnutné podmienky profesijnej úspešnosti a uplatniteľnosti
